Protestné akcie pred Bonaparte boli už od začiatku odsúdené na neúspech. Pred pár dňami to priznal aj jeden z lídrov opozície – Richard Sulík – zotrvanie Kaliňáka bolo vraj ich cieľom. Vysmial sa tým do tváre všetkým naivným občanom, ktorí chodia dôverčivo pokrikovať heslá pod okná premiéra, mysliac si, že práve tým sa niečo zmení.
Nezmení. Práve naopak, silnejšie sa zakonzervuje status quo. Realisti to vedia už dávno a Richard Sulík to na svojom Facebooku krásne vysvetlil. Fico Kaliňáka neodvolá počas protestov už len z princípu. Ukázal by tým slabosť a vytvoril by nebezpečný precedens, že opozícia si môže vydupať všetko, ak dotiahne na protest aspoň tisíc ľudí. Podľa Sulíka organizátorom protestu presne o to ide – udržať Kaliňáka na stoličke čo najdlhšie, pretože to má vraj vplyv na pokles preferencií Smeru. Ak je to tak, Sulík a spol. si robia dobrý deň, zo všetkých ľudí, ktorí sa protestov nezištne zúčastňujú. Oni nechodia pred Bonaparte, aby si zvýšili preferencie – teda s tým úmyslom ako Sulík, Matovič, Lipšic a im podobní. Oni trávia svoj voľný čas na protestnej akcii, pretože veria, že to pomôže zmene. Týchto ľudí Sulík degraduje svojim priznanímna ovce, ktoré nie sú schopné chápať situáciu, a preto je výhodné zneužiť ich nevedomosť, aby sa zúčastňovali nezmyselnej a nič neriešiacej akcie.
Protesty pred Bonaparte majú za cieľ iba jediné (a nie je to ani Sulíkovo zbožné prianie o poklese preferencii Smeru). Richard Sulík je v politike dosť dlho na to vedel, že protesty Smer neoslabia, ak tak len na chvíľu. Omnoho dôležitejšie, ako pokles Smeru je pre Sulíka nárast preferencii SaS. K nemu zatiaľ dochádza, ale radosť je predčasná, pretože ich preferencie rastú len na chvíľu. Nálady občanov – voličov sú tekuté, hodnotové presvedčenie je nulové a predvídateľnosť ich rozhodovania je zložitá. Hľadať v tomto chaose racionalitu a veriť v nekonečný pokles preferencii Smeru a súčasný nárast preferencii SaS je preto naivnejšie, ako viera obyčajných ľudí protestujúcich pred Bonaparte, že Kaliňák kvôli nim odstúpi.
Sulíkovi sa od marcových volieb darí dokazovať, že jehoschopnosť viac premýšľať ako rozprávať je ešte stále zakrpatená a potenciál stať sa lídrom pravice je a bude nulový. Organizovanie protestov s „Bonaparazitmi“ Matovičom a Lipšicom, plamenné reči v nemeckej televízii v protiklade s bruselskou agendou (kde Sulíka v posledných dňoch najviac znepokojil tamojší kuchár, ktorému unikol rozdiel medzi gnocchmi a haluškami), to všetko je dôkazom vyprázdnenostistrany SaS, ktorá stále ostáva iba dobre zvládnutým marketingovým produktom, nie serióznou politickou stranou, ako sa to pred voľbami snažila prezentovať. Pri úrovni nášho vzdelania, to samozrejme medzi mladými „radobyintelektuálmi“ mala celkom jednoduché.
Politická infantilnosť predsedu najsilnejšej opozičnej strany sa nezaprela ani pri protestoch. Namiesto toho, aby zmenil taktiku boja, hneď ako pochopil, že k odvolaniu Kaliňákapočas protestov nepríde a opozícia sa už iba strápňuje (odhadujem, že k tomuto uvedomeniu u Sulíka došlo len minulý týždeň, potom ako kauzu Bašternák prehlušila kauza „jednej výchovnej Vaskému“), detinsky presviedča svojich facebookových priaznivcov o nezmysloch, ako neodvolanie Kaliňáka vlastne bolo jeho cieľom. Sulíkov postoj pripomína dieťa, ktoré chcelo nakresliť pekný obrázok ibaže vytvorilo machuľu a namiesto priznania si chyby, presviedča pani učiteľku, že to tak malo byť. Nie nemalo to tak byť a Sulík to veľmi dobre vie. Možnosti Sulíka, Matoviča a spol. ovplyvniť niečo protestami, či nebodaj vymeniť vládu sú zúfalo malé. Vlastne žiadne. A je to tak lepšie pre Slovensko, aj pre nich samotných.